Martina Zuffova
Jesenné hrátky.
Predstava dlhého večera bola nekonečná. Eva si dopriala horúci kúpeľ . Po skle podkrovného okna stekali kvapky vody horúceho vzduchu , ktorých teplo vysával chlad jesene z vonkajšej strany. Umyla si vlasy, zjemnila ich hebkosť gaštanovou kúrou . V zrkadle stál obraz mladej zmyselnej ženy, ktorej ten osamelý večer pripadal ako jeseň života. Chladný, neprívetivý, bezcitný večer bez ohľadu na teplú a rozčarovanú Evu.