reklama

Stretnutie.

Cestujem  domov . Cez Huty, novou cestou po rázovitom koberci Roháčskeho hrebeňa domov na Oravu. Krása a ticho majestátnych hôr ma sprevádzajú mojimi spomienkami na všetkých.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
4.B.
4.B. 

Staré stromy si pripísali pár letokruhov, odkedy som naposledy prechádzala popri nich. Suchý polom pri Hrádku vypílili a z rady sýtozelených velikánov vykúkajú mladučké sadenice.

Stretli sme sa po desiatich rokoch v Brezne. Na recepcii hotela Ďumbier čakala mlada praktikantka, ktorá s úsmevom usmerňovala všetkých bývalých hotelákov 4. B. do kaviarne. Stiahol sa mi žalúdok a roztriasli nohy.Zašmátrala som prepotenou rukou po fotkách v kabelke .

 Prvé minúty sme sa všetci objímali, smiali a plakali. Bez slov. Objednala som si kávu a realizujem, čo čas pripísal do tvárí mojich priateľov. Zmenili sa účesy, pribudli okuliare .
.
Ten pocit sme mali všetci. Bolo to len včera, čo sme sa rozlúčili s urevanými srdcami a každý sa vybral s takou zvláštnou neistotou a osamelosťou o krok ďalej.
Vyrozprávali sme si desatročné príbehy a napätie sa uvoľnilo. Keď prišli poslední, pripili sme si na naše stretnutie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bol piatok poobede, školník už zamykal bránu. Poznával v niektorých tvárach previnilcov, po ktorých zametal ohorky pred školou a omietkou ohadzoval okopané múry. Usmial sa na nás a pustil nás do 4.B. Vyšiel von . “Keď budete chcieť ísť, povedzte”.

Všetko bolo ako kedysi. Podvedome sme poskladali vyložené stoličky a posadali sme si na svoje miesta. Andy vedľa mňa. Guns and Roses už vyšmirgľovali. Vyrývala som to pol roka na matike. Predseda Jana sa postavila pred tabulu a začala vyvolávať. Rozdávala samé pätky a my sme sa smiali. Vtedy sme skoro plakali za také prehrešky nevedomostí.

Potom sme išli pozdraviť pani učiteľku Ragáčovú. Dali sme jej na hrob malý venček . Keby sa ešte bolo dalo pani učiteľke povedať, že nás to mrzí, keď sme ju ignorovali pri vyučovaní matematiky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prešli sme mestom a potom sme skončili pri večeri a spomienkach až do rána...
 
Spomienkach na bezstarostné časy. Na internát, prvé randenie pred bránou, večierku o pol desiatej, podávanie zaslinenej cigarety na záchodoch. Na rybaciu pomazánku a mlieko s kožkou na raňajky, starostlivú vychovávateľku, na ktorej písomných pokarhaniach sme si cvičili rodičovské autogramy.
Na prax v školských kuchyniach, kde sme v bielych plášťoch s prestieranou chuťou tlačili ukuchtené nepodarky. Na pondelky, keď každý priniesol ráno pred vyučovaním najnovšie vtipy a hádanky. Naozaj. Je to biele a ťahá to za sebou samopal? Penicilín na manévroch.Alebo je to hnedé, leží to v tráve a parí sa z toho ? Hovno? Nie. Spotená veverička. Ten priniesla Slávka. Na stretnutie neprišla, ale bolo jej odpustené. Pred týždňom porodila vo Zvolene krásneho syna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vždy nám bolo spolu dobre. Celé štyri roky. Tých pár hodín stretnutia sme si všetci zapísali hlboko do spomienok a vedome precítili našu vzácnu prítomnosť v tejto dobe.

Letokruhy pribúdajú. Sú svedkom času, ktorý nezastavíš. Uži si krásu bezstarostných dní v nespútanej zeleni skôr, než príde jeseň.

Martina Zuffova

Martina Zuffova

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  O zvieratkách.Z mojej Oravy.Pohľadnice.CharivariSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu